Generálny riaditeľ FAO: Delenie na biopalivá a potraviny je chybné
RÍM, BRATISLAVA, 1.7.2015 - „Biopalivá nemôžu byť o rozhodovaní sa medzi potravinami alebo palivom. Efektívne môžeme využívať obe komodity," napísal generálny riaditeľ Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri OSN, José Graziano da Silva vo svojom komentári na Project Syndicate.
„Ak zaistíme správne podmienky, môžu sa biopalivá stať účinným prostriedkom na zvýšenie bezpečnosti potravín," uviedol ďalej s tým, že správnym kľúčom k riešeniu tejto dilemy je flexibilný prístup krajín, politikov i spotrebiteľov.
Ako ďalej píše, biopalivá sa počas posledných rokov stali jablkom sváru. Pre niekoho predstavujú obnoviteľný zdroj energie, vyrobený z organickej hmoty, čarovný prútik v boji proti zmene klímy. Iní však považujú biopalivá za existenčnú hrozbu, ktorá súťaží o pôdu a vodu s plodinami, určenými na výrobu potravín.
Ale toto je chybné delenie. Voľba nemôže byť o rozhodovaní sa medzi potravinami a palivom. Efektívne môžeme využívať obe komodity. Ak zaistíme správne podmienky, môžu sa biopalivá stať účinným prostriedkom na zvýšenie bezpečnosti potravín tým, že chudobným poľnohospodárom zabezpečia zdroj udržateľnej a cenovo dostupnej energie.
V niektorých afrických vnútrozemských krajinách, stojí benzín trikrát viac oproti globálnemu priemeru, takže ceny pohonných hmôt sú jednou z hlavných prekážok poľnohospodárskeho rozvoja. Rozšírenie využívania biopalív do týchto regiónov by mohli zvýšiť produktivitu a vytvoriť nové pracovné príležitosti, najmä vo vidieckych oblastiach.
Biopalivá sa stali skutočnosťou a ich používanie sa bude naďalej zvyšovať. V roku 2013 biopalivá tvorili 3% celkového objemu paliva v celosvetovej doprave, ako uvádza správa FAO a OECD. Zatiaľ čo toto percento podľa očakávanie zostane stabilné, produkcia biopalív porastie v absolútnych hodnotách, spolu rastom dopytu po pohonných hmotách.
Očakáva sa, že celosvetová produkcia biopalív sa v roku 2023 zdvojnásobí oproti úrovni v roku 2007. V takom prípade sa na biopalivá spotrebuje 12% svetovej produkcie obilia, 28% cukrovej trstiny a 14% rastlinného oleja. Spolu s nárastom produkcie biopalív budeme požadovať politiky, programy a kapacity, ktoré zaručia ich udržateľnosť bez toho, aby bol narušený trhy s potravinami, alebo ohrozená bezpečnosť potravín, ktorý bude vždy na prvom mieste.
Flexibilita je kľúčom k snahe využiť rastúcu svetovú produkciu biopalív na zvýšenie produktivity poľnohospodárstva, urýchlenie rozvoja vidieka a zvýšenie bezpečnosti potravín. Politici musia eliminovať konkurenčný tlak medzi potravinami a pohonnými hmotami navrhnutím schém, ktoré budú čeliť kolísaniu cien základných potravín. Podiel biopalív v konvenčnom palive by sa mohol zvýšiť v čase, keď ceny potravín klesnú a ak ceny stúpnu, podiel primiešavania biopalív by sa znížil. To by mohlo slúžiť ako automatický stabilizátor. Chudobní farmári by naďalej využívali masívny dopyt po svojich produktoch, aj keď ceny potravín klesli a spotrebitelia by boli chránení pred rýchlym alebo nadmerným rastom cien.
Národné ciele by tiež mohli byť pružnejšie. Ak sú mandáty na používanie biopalív platné niekoľko rokov namiesto jedného, politici by mohli ovplyvniť dopyt, aby minimalizovali tlak na ceny potravín.
Väčšia flexibilita na individuálnej úrovni by mohla byť založená na podpore vozidiel, jazdiacich na flexibilné palivo, aké sa používajú v Brazílii. Ak sú vozidlá vybavené motormi, ktoré poháňajú fosílne palivá alebo zmes s vysokým percentom biopalív, môžu sa spotrebitelia ľahšie adaptovať na zmeny v cenách výberom medzi jedným alebo druhým.
Nájdenie správnej rovnováhy nebude ľahké. Ale ak využijeme naše spoločné vedomosti, vrátane drobných poľnohospodárov v rozvojových krajinách, a sústredíme sa na znižovanie chudoby a ochranu zraniteľných, môžeme mať viac paliva, viac jedla a väčšiu prosperitu pre všetkých.
Celý text vyšiel na stránke Project Syndicate