Pravda: Ad: Skryté príbehy biopalív
Biopalivá skutočne nie sú zodpovedné za hladujúcich ľudí z tretieho sveta a nezvyšujú ceny potravín. A kukurica, obilniny, repka olejná .... a iné plodiny, z ktorých sa biopalivá vyrábajú, nevytláčajú z polí plodiny určené na potravinársku výrobu. To sú fakty a nezmení na tom nič krik potravinárskych a petrochemických lobistov, ktorí v poslednej dobe na priemysel biopalív útočia takpovediac z každej strany.
Neviem, či pán prognostik Richard Filčák (autor textu Skryté príbehy bioaplív, 5.august 2013) medzi nich patrí, ale v každom prípade sa poriadne mýli.
Len niekoľko verejne dostupných faktov. Minulý rok svet vyprodukoval 2,2 miliardy ton obilia, čiže viac, ako by boli schopní všetci obyvatelia našej planéty zjesť. Iba v EÚ dnes máme zhruba 2 milióny hektárov nevyužitej ornej pôdy! Na produkciu surovín určených na výrobu biopalív sa dnes v EÚ využívajú necelé 2% poľnohospodárskej pôdy!
Európa a najmä EÚ sa často púšťajú na tenký ľad globálnych snáh o záchranu sveta a pomoc rozvojovým krajinám. Loby proti biopalivám preto šikovne vyťahuje príklady, kedy v rozvojovej krajine farmár začal pestovať napríklad kukuricu a už nepestuje pšenicu. V dôsledku toho tam vraj ľudia hladujú, prípadne ešte horšie, klčujú lesy, aby dokázali nakŕmiť nenásytný gágor priemyslu biopalív. Opäť čistý blud.
Napríklad taká Brazília (aj keď nie rozvojová krajina) zdvojnásobila produkciu biopalív a zároveň zdvojnásobila aj výrobu a vývoz potravín. A navyše zároveň znížila deforestáciu pôdy o 76%. Nehovoriac o tom, že súčasne predstavila program boja proti chudobe.
Ale späť do EÚ. Možno by som vedel prijať časť kritiky a vedel by som súhlasiť s názorom, že je správne tlačiť vývoj výroby biopalív do oblasti, kde nebude potrebovať poľnohospodárske produkty. Áno – určite by bolo lepšie, keby sa biopalivá vyrábali z rias, použitého oleja, slamy, dreva a podobne. A ony sa raz aj vyrábať budú.
Dnešným kritikom ale o toto nejde. Podľa platnej smernice EÚ (tá sa má teraz meniť) je do konca roka 2020 v pláne stav, kedy bude biopalivová zložka tvoriť 10% z každého litra nafty, alebo benzínu. Má (malo ísť) o biopalivá prvej generácie, teda tie vyrábané z poľnohospodárskych produktov. Smernica sa má zmeniť a biopalivá prvej generácie už majú tvoriť iba polovicu z oných 10-tich percent. Zvyšok majú byť biopalivá druhej generácie (riasy, starý olej, slama....atď.).
Autorom tohto návrhu a všetkým záujmovým skupinám, ktoré za nimi stoja neverím ich úprimnú snahu z jedného jediného dôvodu. Vedia a musia vedieť, že biopalivá druhej generácie ešte nevieme a v dohľadnej dobe ani nebudeme vedieť masovo komerčne vyrábať. Vývoj a výskum jednoducho nepohneme umelo vpred.
Takýto zásah by však znamenal silný úder priemyslu biopalív, ktorý veriac dnešnej smernici investoval do výroby a vývoja stámilióny eur. Úder by oslabil nové, vitálne a veľmi rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie, ktoré možno niekomu prekáža.
Možno nie je náhoda, že hlavný kritik biopalív, šéf potravinárskeho koncernu Nestlé sedí v predstavenstve firmy ExxonMobil. Mimochodom Nestlé napríklad v prvej polovici roka 2012, kedy rástli ceny všetkých komodít, vykázal v pohode zisk 4 miliardy eur – vôbec mu neklesol.
Kritici biopalív sú teda vysoko ziskoví a silní hráči. Na strane biopalivového priemyslu takých nenájdete. Proti zmene smernice bojujú najmä farmári – prvovýrobcovia. V tomto priemysle totiž našli stabilného a poctivého zákazníka, ktorý pravidelne platí férovú cenu za ich produkty.
A s dovolením – kto iný, ak nie farmár, najlepšie vie, koľko pôdy a kde leží ladom? Alebo ako a čo na svojich poliach pestovať? Vrátane tých našich slovenských.
Róbert Spišák (predseda Združenia pre výrobu a používanie biopalív)