„Je naozaj neuveriteľné, že v situácii, keď nemáme vo svete dosť potravín pre ľudí, používame ich v automobilovej doprave. Otvorene vyzývam, nemíňajme potravinárske komodity na výrobu paliva. Dávajme potraviny ľuďom, nie autám," vyhlásil začiatkom roka 2013 predseda správnej rady spoločnosti Nestlé Peter Brabeck-Letmathe, ktorý je považovaný za jedného z najväčších odporcov biopalív na svete. Ide mu naozaj o ľudí? Stačí poznať fakty - Nestlé vykazuje v obdobiach vysokých cien potravín najväčší nárast tržieb a z vysokých vstupných cien potravinárskych komodít výrazne profituje. Napríklad v prvej polovici roka 2012, kedy rástli ceny všetkých komodít, vykázalo Nestlé zisk 4 miliardy eur. P. Brabeck-Letmathe sedí v predstavenstve ropného gigantu ExxonMobil. A biopalivá môžu postupom času ropným spoločnostiam konkurovať. Ako uvádza Medzinárodná agentúra pre energetiku v publikácii „Technology Roadmap: Biofuels for Transport (2012)“: Biopalivá by mohli do roku 2050 zabezpečovať až 27% celkového paliva pre dopravu, zabrániť až 2,1 gigatonám emisií CO2 nahradením benzínu a dosiahnuť tieto ciele bez toho, aby bola ohrozená globálna potravinová bezpečnosť.“
V situácii, keď nemáme dosť potravín pre ľudí, používame ich v automobilovej doprave. Dávajme potraviny ľuďom, nie autám.
Nadnárodné potravinové spoločnosti nesú oveľa viac viny za vyššie ceny potravín ako ktorýkoľvek výrobca biopalív. Za zvýšené ceny potravín môžu aj vysoké ceny ropy.
Za roky 2002-12 ceny potravín na Slovensku vzrástli o 32,5 %, ale inflácia dosiahla až 60 %. Prečo je tvrdenie, že biopalivá spôsobujú nárast cien potravín, nezmyslom?
Celosvetovo sa na výrobu bioetanolu spotrebujú len 3% celkovej produkcie obilnín. Až 33% svetovej úrody obilnín ide na produkciu živočíšnych bielkovín. Spotreba mäsa ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť.
Tvrdenie, že biopalivá sú príčinou svetového hladu, sa prvýkrát objavilo počas cenovej bubliny komodít v roku 2008. Štúdia Svetovej banky tento mýtus vyvracia.
Britská organizácia, venujúca sa chudobe a neprávosti, si posvietila na 10 najvplyvnejších svetových potravinárskych gigantov.
Vo Veľkej Británii si posvietili na plytvanie jedlom. Každoročne sa vyhodí ohromujúcich 4.2 milión ton nadbytočného jedla, čo zodpovedá šiestim porciám jedla týždenne na jednu priemernú anglickú rodinu.
V enviromentálnom slovníku to znamená približne 17 miliónov ton CO2. Ak by k vyhodeniu množstva nadbytočného jedla v roku 2012 nevdošlo, malo by to na skleníkové plyny podobný efekt ako stiahnutie štvrtiny áut z premávky.